Obezita patrí medzi najrýchlejšie rastúce zdravotné problémy súčasnosti. Napriek tomu ju mnohí stále vnímajú iba ako estetický problém alebo dôsledok nedostatku disciplíny. V skutočnosti ide o diagnózu, ktorá ovplyvňuje celý organizmus – pohybový aparát, metabolizmus aj psychiku.
Na 2. ročníku konferencie InterRehab sme sa rozprávali s Patrikom Konrádym, fyzioterapeutom a prednášajúcim, ktorý sa vo svojej práci venuje aj pacientom s obezitou. Hovorili sme o tom, prečo je rehabilitácia oveľa viac než len cvičenie, aké chyby robíme pri motivovaní pacientov a prečo práve malé každodenné zmeny prinášajú tie najväčšie výsledky.
Rozhovor s Patrikom Konrádym
Obezita nie je len otázkou vzhľadu
Podľa Patrika Konrádyho je dôležité uvedomiť si jednu zásadnú vec – obezita je diagnóza.
„Mnohí ľudia si povedia, že majú väčšie brucho preto, lebo ho mal aj ich otec alebo mama. Áno, dedíme určité návyky aj genetické predispozície, ale zároveň dedíme aj ochorenia, ktoré s obezitou úzko súvisia,“ vysvetľuje.
Nadváha totiž výrazne zvyšuje riziko opotrebovania kĺbov, bolestí chrbtice, diastázy brušnej steny či diabetu 2. typu. Prvým krokom preto nie je odsudzovanie, ale pochopenie, že pacient potrebuje odbornú pomoc a citlivý prístup.
Rehabilitácia nemá univerzálny recept
Častou otázkou je, aký pohyb je pri obezite najvhodnejší. Odpoveď podľa Patrika nie je jednoznačná. Niekto začne cvičením vo vode, inému vyhovuje pilates a ďalší môže postupne prejsť aj na silový tréning. Dôležité je, aby bol plán nastavený individuálne a rešpektoval aktuálne možnosti pacienta.
Pripomína pritom zaujímavý fakt: človek s výraznou nadváhou každý deň pri obyčajnom postavení zo stoličky zdvíha hmotnosť vlastného tela. Aj preto musí byť záťaž pri rehabilitácii dávkovaná rozumne a postupne.
Najväčšou prekážkou často nie je telo, ale hlava
Jednou z najväčších bariér podľa Patrika nebývajú bolesti ani fyzické obmedzenia. Mnohí pacienti sa jednoducho hanbia.
Majú pocit, že do fitness centra nepatria, pretože sa porovnávajú s ľuďmi okolo seba. Práve tento pocit často spôsobí, že sa do zmeny ani nepustia. Rovnako dôležitú úlohu zohráva stres a nedostatok času. Najmä rodičia malých detí často dávajú svoje zdravie až na posledné miesto. Telo však postupne upozorňuje, že potrebuje pozornosť – bolesťami chrbta, kolien či únavou.
Preto podľa Patrika nestačí riešiť iba samotnú bolesť. Treba pozerať na človeka ako na celok a nastaviť terapiu tak, aby mu pomohla fungovať v bežnom živote.
Malé kroky dokážu veľké veci
Jednou z hlavných myšlienok jeho prednášky bolo, že veľké zmeny nevznikajú zo dňa na deň. Patrik to vysvetľuje na jednoduchých príkladoch z každodenného života.
Dnešný svet je čoraz pohodlnejší. Kedysi sme museli vstať, aby sme prepli televízny program alebo zavolali z pevnej linky. Dnes väčšinu činností zvládneme bez toho, aby sme sa pohli.
Aj preto odporúča začať drobnosťami. Namiesto presúvania pohára po kuchynskej linke sa poň jednoducho postaviť. Namiesto dvoch veľkých pív si dať dve malé a pohár vody. Každý takýto krok sa môže zdať zanedbateľný, no z dlhodobého hľadiska vytvára nové návyky a prináša skutočné výsledky.
Cieľom nie je športovec, ale spokojný človek
Veľmi zaujímavá bola aj Patrikova filozofia rehabilitácie. Jej cieľom podľa neho nie je vytvoriť z pacienta vrcholového športovca. Úspech znamená niečo oveľa jednoduchšie – aby človek po práci nebol úplne vyčerpaný, mohol sa hrať s deťmi, ísť na prechádzku so psom, pracovať v záhrade alebo robiť činnosti, ktoré ho napĺňajú.
Rehabilitácia má pomôcť človeku žiť plnohodnotný život, nie pripravovať ho na športové výkony.
Motivácia začína doma
Na otázku, čo pacientov motivuje vydržať, odpovedal bez váhania. Najväčšou motiváciou býva rodina. Deti, partner, domáce zvieratá alebo túžba byť aktívny vo vlastnom živote často znamenajú viac než číslo na váhe. Prvé úspechy navyše nemusia byť viditeľné na kilogramoch.
Niekedy stačí uvedomiť si, že človek už pri chôdzi po schodoch alebo po záhrade nie je zadýchaný. Aj to je dôkaz, že telo sa mení správnym smerom.
Psychohygiena je dôležitá aj pre terapeutov
Na záver rozhovoru sa Patrik dotkol témy, o ktorej sa medzi zdravotníkmi hovorí čoraz viac – duševnej pohody terapeutov. Zdôraznil, že fyzioterapeut nie je zodpovedný za šťastie svojich pacientov.
Jeho úlohou je odovzdať vedomosti, vytvoriť plán a sprevádzať človeka na ceste za zmenou. To, či sa pacient rozhodne odporúčania dodržiavať, je už jeho vlastné rozhodnutie.
Rovnako dôležité je vedieť oddeliť pracovný a súkromný život. Po skončení pracovného dňa by mal terapeut zostať predovšetkým partnerom, rodičom alebo priateľom – nie neustále myslieť na svoju prácu. Práve táto psychohygiena pomáha predchádzať vyhoreniu a umožňuje dlhodobo pomáhať druhým.
Zmena sa začína prvým krokom
Rozhovor s Patrikom Konrádym ukázal, že rehabilitácia nie je len o cvičení alebo chudnutí. Je predovšetkým o zmene návykov, realistických cieľoch a individuálnom prístupe ku každému pacientovi.
Niekedy stačí urobiť jeden malý krok mimo svojej komfortnej zóny. Práve z takýchto drobných rozhodnutí totiž vznikajú veľké a trvalé zmeny.
Patrik Konrády: Fyzioterapeut
Natasa Patócs: Event a PR manažérka, Fabulo
Dóra Horváthová: Social media a Influencer manažérka, Fabulo