Nový terapeutický priestor Fabulo Live Showroomu sa po prvýkrát zaplnil malými pacientmi. Osteopat Szalai Koppány Csaba počas celého dňa prijímal deti rôzneho veku v Dunajskej Strede. Manuálnej terapii sa venuje takmer dvadsať rokov a od roku 2017 sa špecializuje na bábätká a deti.
Na konci dňa – ktorý bol zároveň generálnou skúškou nového priestoru – sme si s ním sadli a porozprávali sa o jeho dojmoch z prvého dňa, skúsenostiach s malými pacientmi a zároveň nám zrozumiteľne vysvetlil, čo vlastne osteopatia je.
Aký si mal deň? Si unavený?
Mal som veľmi dobrý deň. Fyzicky som síce unavený, ale psychicky a mentálne som sa skôr nabil energiou. Prišli naozaj milí ľudia a počas celého dňa sa ma viacerí pýtali, či ešte prídem. Odpoveď bola jasná – áno.
Samozrejme, závisí to aj od vás, či ma opäť pozvete, ale ja sa sem veľmi rád vrátim.
V akej kondícii boli deti, ktoré sem prišli?
Musím pochváliť škôlky, školy aj pedagógov, od ktorých deti prišli. Najmä u predškolákov ma príjemne prekvapilo, aké dobré majú uvedomenie vlastného tela, fyzickú kondíciu aj rovnováhu. Jedno z detí mi dokonca povedalo, že v škôlke pravidelne cvičia aj očné cvičenia. To ma veľmi potešilo.
Bolo vidieť aj to, že rodičia sa svojim deťom veľa venujú. Mnohí prišli preventívne, nie preto, že by ich dieťa malo vážny problém. Niektoré deti boli prakticky úplne v poriadku a rodičia chceli iba získať istotu, že ich vývin prebieha správne.
Ako sa ti pracovalo v novom priestore?
Veľmi dobre. Miestnosť je výborne zariadená – sú tu lopty, valce aj ďalšie pomôcky, takže deti sa tu okamžite cítili príjemne. Veľmi užitočné sa ukázalo aj zrkadlo.
Niektoré rodiny prišli s viacerými deťmi naraz a bolo pekné sledovať, ako sa dokázali zabaviť, zatiaľ čo jedno z nich absolvovalo vyšetrenie.
S akými ťažkosťami deti najčastejšie prichádzali? A čo si im odporučil po vyšetrení?
Spektrum problémov bolo veľmi široké – od ťažkostí súvisiacich s nervovým systémom cez poruchy spánku až po problémy s držaním tela.
Pri niektorých deťoch som odporučil kontrolné ošetrenie približne raz za tri až šesť mesiacov. Pri iných bude stačiť kontrola o rok alebo po výraznejšom rastovom období, pretože ich stav bol veľmi dobrý a bolo potrebné len drobné doladenie.
Nešetril som ľudí: mnohým deťom som odporučil aj malé cvičenie doma.
Tieto cvičenia sú vždy individuálne prispôsobené konkrétnemu dieťaťu. Mám síce niekoľko cvikov, ktoré používam častejšie, no vždy ich vyberám podľa toho, ktoré svalové skupiny alebo pohybové vzorce je potrebné aktivovať. Navonok sa môže zdať, že odporúčam rovnaké cvičenia viacerým deťom, no v skutočnosti je každé odporúčanie prispôsobené ich individuálnym potrebám.
Prinieslo ošetrenie u niektorých detí okamžitú zmenu, alebo sa výsledky prejavia až neskôr?
Zmeny bolo možné pozorovať predovšetkým v pohyblivosti kĺbov. Pri viacerých deťoch bolo viditeľné už bezprostredne po ošetrení, že sa zlepšilo ich držanie tela.
Keď sa na to pozerám spätne, pri niektorých deťoch by bolo zaujímavé urobiť fotografie pred a po terapii, aby aj rodičia mohli jasnejšie vidieť rozdiel.
Medzi rodičmi bola aj fyzioterapeutka, ktorá ti však nepovedala, že je odborníčka. Vieš odhadnúť, keď príde niekto z odboru?
Mal som určité podozrenie, pretože mamička sa veľmi dobre orientovala vo viacerých oblastiach pohybového vývinu. Nikdy sa však na to priamo nepýtam.
Nie je totiž jednoduché rozlíšiť, či ide o odborníka alebo o rodiča, ktorý sa kvôli vlastnému dieťaťu začal danej téme intenzívne venovať. Mnohí rodičia si naštudujú množstvo informácií a používajú odborné výrazy rovnako prirodzene ako profesionáli.
Je podľa teba výhodou, keď je rodič dobre informovaný?
Určite áno. Ak rodič rozumie tomu, čo počas ošetrenia robím, celá spolupráca je jednoduchšia. Mne osobne to nikdy neprekáža, práve naopak – mám rád otvorený dialóg.
Počas vyšetrenia rodičom priebežne vysvetľujem, čo vidím, čo vyšetrujem a prečo robím jednotlivé kroky. Ak má rodič vlastné skúsenosti alebo iný odborný pohľad, často sa o tom rozprávame priamo počas terapie a spoločne hľadáme najlepšie riešenie.
Som otvorený aj tomu, aby som sa učil od iných. Pokojne sa môže stať, že niekto sa v určitej oblasti orientuje lepšie ako ja. Vtedy si informácie doplním alebo si ich naštudujem. A keď máme na niečo odlišný názor, jednoducho si overíme, čo funguje lepšie. V tom nevidím priestor na súperenie, ale na spoluprácu.
Aké vekové skupiny detí dnes prišli? Kto bol najmladší?
Najmladšie deti mali približne jeden až dva roky, možno bolo medzi nimi aj trojročné dieťa. Niekoľkomesačné bábätká tentoraz neprišli.
Najviac bolo predškolákov, detí z posledných ročníkov materských škôl a mladších školákov. Prišlo aj niekoľko tínedžerov.
S ktorou vekovou skupinou sa pracuje najľahšie?
Veľmi dobre sa pracuje najmä so staršími škôlkarmi a mladšími školákmi. Ak prídu v dobrej nálade, sú prirodzene zvedaví, hraví a otvorení spolupráci. S tínedžermi je to niekedy o niečo náročnejšie, najmä ak práve prechádzajú obdobím vzdoru. Aj s nimi sa však dá veľmi dobre komunikovať. Väčšinou pochopia, prečo je terapia alebo cvičenie pre nich prospešné.Často skôr riešim ich neochotu prísť, než samotné ošetrenie. Niekedy počujem: „Prečo ma sem rodičia zase priviedli?“ V takých chvíľach sa snažím nájsť ich vlastnú motiváciu a vysvetliť im, že všetko robíme predovšetkým pre ich zdravie.
Pri bábätkách mladších ako jeden rok býva spolupráca väčšinou veľmi jednoduchá. Ak sú oddýchnuté a najedené, pokojne počas ošetrenia pozorujú okolie. Najnáročnejšie obdobie je približne medzi prvým a tretím rokom života. Ak dieťa v tomto veku spolupracovať nechce, presvedčiť ho býva oveľa ťažšie. Aj preto sa snažím terapiu čo najviac prispôsobiť. Dieťa môže ležať na mame alebo otcovi, rodič ho môže držať na rukách a všetko, čo sa dá, vyšetrím práve v tejto prirodzenej polohe. Popritom využívam hračky a snažím sa jeho pozornosť presmerovať tak, aby bolo ošetrenie čo najpríjemnejšie.
Na záver by som ťa poprosil o vysvetlenie jednej veci. V čom sa osteopatia líši od manuálnej terapie, chiropraktiky alebo „naprávania kostí“, ktoré sú ľuďom možno známejšie? Mnohí nám totiž povedali, že ich popis zaujal, no o osteopatii predtým nikdy nepočuli.
Osteopatia je holistický prístup. Znamená to, že nehodnotíme iba kĺby, svaly a spojivové tkanivá, ale berieme do úvahy aj fungovanie nervového systému. Nezameriavame sa na jednotlivé časti tela oddelene, ale na to, ako navzájom spolupracujú.
Ak by som to mal veľmi zjednodušiť, manuálna terapia sa často sústreďuje predovšetkým na miesto, kde sa objavil problém alebo bolesť. Chiropraktika je zasa vo veľkej miere orientovaná na chrbticu.
Osteopatia sa na telo pozerá trochu inak. Veľký dôraz kladie na napätie tkanív, pohyblivosť a kvalitu prekrvenia. Pacienta vyšetríme doslova od hlavy až po päty a hľadáme, či sa niekde nenachádza napätie, obmedzenie pohybu alebo funkčná porucha, ktorá môže ovplyvňovať aj ostatné časti tela.
Preto vždy začíname komplexným vyšetrením celého organizmu a následne sa venujeme tomu, čo považujeme za najvýznamnejší problém. Podľa mňa je to logický prístup, pretože tak máme väčšiu šancu nájsť a riešiť samotnú príčinu, nielen jej následky.
Takže cieľom je nájsť príčinu problému, odstrániť tú najvýznamnejšiu a potom postupovať ďalej?
Presne tak. Pri deťoch sa navyše nesústredím iba na pohybový aparát. Sledujem aj rovnováhu, pohyby očí, základné pohybové vzory či niektoré primitívne reflexy z dojčenského obdobia. To všetko môže súvisieť s fungovaním nervového systému aj so správaním dieťaťa.
Ak je to potrebné, odporučím vhodné cvičenia alebo dieťa nasmerujem k ďalšiemu odborníkovi.
Počas ošetrenia ste často používali aktivátor. Môžete vysvetliť, čo to vlastne je?
Aktivátor je malý nástroj s gumovým mechanizmom, ktorý dokáže vytvoriť veľmi presný, jemný a rýchly impulz. Vďaka nemu môžeme šetrne mobilizovať jednotlivé kĺby. U detí používame len minimálnu silu, najčastejšie pri drobných kĺboch chrbtice alebo v oblasti krížovej kosti.
Je to veľmi jemná a bezbolestná metóda, ktorá umožňuje uvoľniť menšie aj väčšie blokády bez potreby prudkých manipulácií, rotácií či typického „praskania“, ktoré si mnohí spájajú s inými technikami.
Na záver nášho rozhovoru Koppány prezradil, že to rozhodne nebolo jeho posledné pôsobenie vo Fabulo Showroome.
V pláne je, že sa o niekoľko mesiacov opäť vráti do Dunajskej Stredy, aby pokračoval v ošetrovaní detských pacientov. Zároveň sme sa rozprávali aj o ďalších možnostiach spolupráce. V budúcnosti by sa program mohol rozšíriť nielen o individuálne ošetrenia, ale aj o prednášky pre rodičov, workshopy zamerané na detský pohybový vývin či odborné vzdelávanie pre manuálnych terapeutov.
Hneď ako budú známe konkrétne termíny a podrobnosti, budeme o nich ako prví informovať prostredníctvom komunikačných kanálov Fabulo.
Ak vás téma detskej osteopatie zaujala, odporúčame vám prečítať si aj náš súvisiaci článok:
https://www.fabulo.sk/blog/jemna-pomoc-pre-tych-najmensich-co-robi-detsky-osteopat/
Csaba Koppány Szalai: osteopat
Mátis Iván: masér a manuálny terapeut, konateľ e-shopu Fabulo